Život Prešova
online
online
Pred 100 rokmi sa narodil Jean Lefébvre známy zo žandárov
03.10.2019 Celý región
Valenciennes/Bratislava
3. októbra (TASR) – Ak nie meno, určite si diváci veľmi dobre pamätajú
jeho tvár. Francúzsky herec Jean Lefébvre je známy najmä zo série
komédií o žandároch zo Siant Tropez, ale tiež z vojnových veselohier
o siedmej rote. Hral v 122 filmoch, po celý život však ostal verný aj
divadlu. Vo štvrtok 3. októbra uplynie sto rokov od jeho narodenia.
Jean Lefébvre sa narodil 3. októbra 1919 v mestečku Valenciennes na severe Francúzska. V detstve bol veľmi chudý a keďže ho šikanovali staršie deti, bránil sa tým, že sa naučil hrať blázna a rozosmievať ostatných.
Začal študovať medicínu, no jeho plány narušila 2. svetová vojna. Počas nej ho dva razy zajali. Raz sa mu podarilo utiecť, druhýkrát sa ocitol medzi vojakmi, ktorých chceli Nemci pre výstrahu zastreliť. Spadol na zem, ale prežil. Keď sa prebral, bol to podľa jeho slov jeho najsilnejší emocionálny zážitok. Ako zázrakom neskôr prežil aj dve autonehody v rokoch 1985 a 1995.
V roku 1948 začal študovať na konzervatóriu v Paríži, keďže mal hudobné nadanie a výrazný hlas. Učiteľ mu však povedal, že so svojou tvárou by mal byť radšej komikom, než spevákom.
Na striebornom plátne sa objavil prvý raz v roku 1951 v dnes už neznámom muzikáli Bouquet de joie. V roku 1955 hral vo filme Diabolské ženy (režisér Henri-Georges Clouzot). V komédii Výhodná kúpa, ktorú v roku 1962 nakrútili Robert Dhéry a Pierre Tchernia, sa Lefébvre stretol s Louisom de Funésom, ktorý takisto ešte len čakal na vrchol svojej kariéry.
Príležitosť sa obom hercom naskytla už zakrátko v podobe komédie o žandároch z prímorského letoviska Saint-Tropez. Režisér Jean Girrault sa rozhodol aj napriek nesúhlasu producentov obsadiť do hlavnej úlohy vtedy ešte nie dostatočne známeho Funésa. Postavu jeho kolegu Gerbera stvárnil Michel Galabru – a smoliarsky, roztržitý policajt Lucien Fougasse, to bola rola stvorená práve pre Lefébvra.
Režisérova voľba sa ukázala ako správna, pretože Žandár zo Saint-Tropéz zožal obrovský divácky úspech. Nasledovali ďalšie pokračovania, Žandár v New Yorku (1965) a Žandár sa žení (1968). Po dokončení tohto filmu Jeana Lefébvra rozčúlilo, že jeho scény režisér zostrihal. Zahral si už len v jednom dieli – Žandár vo výslužbe (1970) a potom žandársku sériu opustil.
Aj vďaka nej však bol v tom čase už obľúbeným hercom a komikom. Napokon, medzitým stihol v roku 1967 zažiariť v komédii Blázon z laboratória č. 4 režiséra Jacquesa Besnarda. V roku 1973 sa ako neochotný elektrikár mihol vo filme Muž z Acapulca s Jeanom-Paulom Belmondom v hlavnej úlohe (Philippe de Broca).
V tom istom roku ho Robert Lamoureux obsadil do komédie Kam sa podela siedma rota. Pre Lefébvra znamenal film úspech porovnateľný s četníkmi a krátko po ňom nasledovali pokračovania Návrat siedmej roty (1975) a Siedma rota za úplnku (1977).
Lefébvre hral aj v komédiách Kradnúť treba vedieť (Jacques Besnard, 1975), či Vrátnik od Maxima (Claude Vital, 1976). V roku 1977 vytvoril hlavnú úlohu v známom filme Situácia je vážna, nie však zúfalá (Jacques Besnard).
Neskôr sa Lefébvre venoval najmä divadelnej tvorbe. Filmoví diváci však naňho nezabudli – napríklad v roku 2003 bol hosťom filmového festivalu v Zlíne. V tom istom roku sa tiež naposledy objavil pred kamerou v seriáli Camera Café, keď stvárnil sám seba.
Jean Lefébvre zomrel 9. júla 2004 na zlyhanie srdca vo svojom rodinnom sídle v marockom Marrákeši. Jeho popol rozptýlili na najvyššej hore Európy, na Mont Blancu.
Herec bol päťkrát ženatý, z toho dva razy s tou istou ženou. Mal päť detí, dvoch synov a tri dcéry. Bol milovníkom žien aj hazardu a jeho krédom bola veta: "Rozplakať publikum je jednoduché, ale naozaj ho rozosmiať, to nie je len tak."
Jean Lefébvre sa narodil 3. októbra 1919 v mestečku Valenciennes na severe Francúzska. V detstve bol veľmi chudý a keďže ho šikanovali staršie deti, bránil sa tým, že sa naučil hrať blázna a rozosmievať ostatných.
Začal študovať medicínu, no jeho plány narušila 2. svetová vojna. Počas nej ho dva razy zajali. Raz sa mu podarilo utiecť, druhýkrát sa ocitol medzi vojakmi, ktorých chceli Nemci pre výstrahu zastreliť. Spadol na zem, ale prežil. Keď sa prebral, bol to podľa jeho slov jeho najsilnejší emocionálny zážitok. Ako zázrakom neskôr prežil aj dve autonehody v rokoch 1985 a 1995.
V roku 1948 začal študovať na konzervatóriu v Paríži, keďže mal hudobné nadanie a výrazný hlas. Učiteľ mu však povedal, že so svojou tvárou by mal byť radšej komikom, než spevákom.
Na striebornom plátne sa objavil prvý raz v roku 1951 v dnes už neznámom muzikáli Bouquet de joie. V roku 1955 hral vo filme Diabolské ženy (režisér Henri-Georges Clouzot). V komédii Výhodná kúpa, ktorú v roku 1962 nakrútili Robert Dhéry a Pierre Tchernia, sa Lefébvre stretol s Louisom de Funésom, ktorý takisto ešte len čakal na vrchol svojej kariéry.
Príležitosť sa obom hercom naskytla už zakrátko v podobe komédie o žandároch z prímorského letoviska Saint-Tropez. Režisér Jean Girrault sa rozhodol aj napriek nesúhlasu producentov obsadiť do hlavnej úlohy vtedy ešte nie dostatočne známeho Funésa. Postavu jeho kolegu Gerbera stvárnil Michel Galabru – a smoliarsky, roztržitý policajt Lucien Fougasse, to bola rola stvorená práve pre Lefébvra.
Režisérova voľba sa ukázala ako správna, pretože Žandár zo Saint-Tropéz zožal obrovský divácky úspech. Nasledovali ďalšie pokračovania, Žandár v New Yorku (1965) a Žandár sa žení (1968). Po dokončení tohto filmu Jeana Lefébvra rozčúlilo, že jeho scény režisér zostrihal. Zahral si už len v jednom dieli – Žandár vo výslužbe (1970) a potom žandársku sériu opustil.
Aj vďaka nej však bol v tom čase už obľúbeným hercom a komikom. Napokon, medzitým stihol v roku 1967 zažiariť v komédii Blázon z laboratória č. 4 režiséra Jacquesa Besnarda. V roku 1973 sa ako neochotný elektrikár mihol vo filme Muž z Acapulca s Jeanom-Paulom Belmondom v hlavnej úlohe (Philippe de Broca).
V tom istom roku ho Robert Lamoureux obsadil do komédie Kam sa podela siedma rota. Pre Lefébvra znamenal film úspech porovnateľný s četníkmi a krátko po ňom nasledovali pokračovania Návrat siedmej roty (1975) a Siedma rota za úplnku (1977).
Lefébvre hral aj v komédiách Kradnúť treba vedieť (Jacques Besnard, 1975), či Vrátnik od Maxima (Claude Vital, 1976). V roku 1977 vytvoril hlavnú úlohu v známom filme Situácia je vážna, nie však zúfalá (Jacques Besnard).
Neskôr sa Lefébvre venoval najmä divadelnej tvorbe. Filmoví diváci však naňho nezabudli – napríklad v roku 2003 bol hosťom filmového festivalu v Zlíne. V tom istom roku sa tiež naposledy objavil pred kamerou v seriáli Camera Café, keď stvárnil sám seba.
Jean Lefébvre zomrel 9. júla 2004 na zlyhanie srdca vo svojom rodinnom sídle v marockom Marrákeši. Jeho popol rozptýlili na najvyššej hore Európy, na Mont Blancu.
Herec bol päťkrát ženatý, z toho dva razy s tou istou ženou. Mal päť detí, dvoch synov a tri dcéry. Bol milovníkom žien aj hazardu a jeho krédom bola veta: "Rozplakať publikum je jednoduché, ale naozaj ho rozosmiať, to nie je len tak."
www.ZIVOTPO.sk
